Život Prešova
online
online
Budapeštianska prokuratúra: Csatáryho nemožno spájať s deportáciami v r. 1941
08.08.2012 Celý región
Bratislava/Budapešť 8. augusta (TASR) – Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, nemožno spájať s deportáciami 300 židov z Košíc na Ukrajinu v lete 1941, ako to tvrdí Efraim Zuroff z Centra Simona Wiesenthala (SWC). Vyhlásila to Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra, podľa ktorej však vyšetrovanie v Csatáryho kauze v záležitosti deportácií v roku 1944 ďalej pokračuje.
Hovorkyňa prokuratúry Bettina Bagolyová v rozhlasovej stanici Kossuth Rádió oznámila, že historik, poverený prokuratúrou, objavil dokumenty, ktoré dokazujú, že podozrivý muž sa v čase deportácií v roku 1941 nenachádzal v Košiciach: navyše v tom čase by z titulu svojej vtedajšej funkcie nemohol mať vplyv na deportáciu 300 židov–bezdomovcov.
Podľa expertízy v zmysle vtedajších právnych noriem nemohli židov-bezdomovcov poslať do pracovných táborov, a preto ich Csatáry ani nemohol stiahnuť odtiaľ späť a napokon ich poslať do táborov smrti, ako to tvrdí Centrum Simona Wiesenthala.
Prokuratúra vypočula Csatáryho minulý mesiac: 97-ročného muža podozrievajú z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí. Podľa advokáta Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými dôkazmi; k rozšíreniu podozrenia nedošlo.
Csatáry popieral činy, z ktorých ho podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal kruto. Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia s niekým mýlia. Svoje tvrdenie zdôvodnil svedeckou výpoveďou o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola uniformou nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia Csatáryho zadržala 18. júla; v ten istý deň nariadil Budínsky ústredný súd domácu väzbu podozrivého.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Hovorkyňa prokuratúry Bettina Bagolyová v rozhlasovej stanici Kossuth Rádió oznámila, že historik, poverený prokuratúrou, objavil dokumenty, ktoré dokazujú, že podozrivý muž sa v čase deportácií v roku 1941 nenachádzal v Košiciach: navyše v tom čase by z titulu svojej vtedajšej funkcie nemohol mať vplyv na deportáciu 300 židov–bezdomovcov.
Podľa expertízy v zmysle vtedajších právnych noriem nemohli židov-bezdomovcov poslať do pracovných táborov, a preto ich Csatáry ani nemohol stiahnuť odtiaľ späť a napokon ich poslať do táborov smrti, ako to tvrdí Centrum Simona Wiesenthala.
Prokuratúra vypočula Csatáryho minulý mesiac: 97-ročného muža podozrievajú z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí. Podľa advokáta Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými dôkazmi; k rozšíreniu podozrenia nedošlo.
Csatáry popieral činy, z ktorých ho podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal kruto. Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia s niekým mýlia. Svoje tvrdenie zdôvodnil svedeckou výpoveďou o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola uniformou nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia Csatáryho zadržala 18. júla; v ten istý deň nariadil Budínsky ústredný súd domácu väzbu podozrivého.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
0
www.ZIVOTPO.sk
